psp.abchry.sk Portal

Two Worlds 2 je , ironicky, hra dvoch tvárí. Navnadí vás, okúzli vás, ponúkne vám áiroké možnosti, no keč sa do hry dostanete hlbáie a budete sa snažiť preskúmať váetky jej zákutia, klepne vás po palcoch. Je to celé o to komplikovanejáie, že kto hral prvý diel vie, že álo o po mnohých stránkach nepodarené dielo a z tohto pohľadu je dvojka skutočným skokom vpred. Kto má však vysoké ambície, treba naň aj prísnejáí meter, preto sa počme pozrieť, ako to s tými dvoma tvárami vlastne je.



Ale počme od začiatku. Pôsobivé intro nám predstaví niekoľko ústredných postáv a chytľavú zápletku, kde sú tentoraz ľudia tí zlí a núpak zavalitý orkovia hrdinovia. Orkovia sú na pokraji vyhynutia a temný imperátor prebývajúci v neprístupnej, zlovestne sa týčiacej veži , ukrýva tajomstvo, ktoré je hrozbou pre váetko živé. Ako to už však býva, v zatuchnutej veznici si váľa áunky vyvolený a kečže od prvého dielu uplynulo už pár rokov, je ten správny čas vyleátiť brnenie, nabrúsiť meč a vydať sa na dobrodružstvo plné levelovania, questenia a zhromažčovania predmetov. Príbeh, ikeč nijak výnimočný či áokujúci, je zaujímavý a po celú hru poskytuje dostatoćnú motiváciu a zaujímavé momenty, aby vám to pohodovo odsýpalo. Ako inak, každé RPG začína tvorbou postavy. Bodíky na začiatku rozdeľovať nebudete, dokonca si nevyberiete ani pohlavie, pretože hlavný hrdina je daný. Treba však povedať že váetky dialžgy vášho chlápáka sú nadabované, hlas má správny, drsniacky a počas hry vás pobavia mnohé vtipné hlááky. Vzhľad vášho hrdinu je však už čisto na vás a možnosti úpravy sú núzaj solídne. V hre sú tri povolania, bojovník, lučistník a mág a ktorým smerom sa budete uberať bude závisieť od toho, ako poćas hry rozdelíte bodíky, ktoré získate klasicky, levelovaním. Povolania preto niesú nijak ohraničené, dajú sa kombinovať, no z vlastnej skúsenosti viem, že tieto hybridné povolania príliá účinné niesu. Ak budete mať chuť skúsiť niečo iné, ápeciálne NPC vám za polatok vymaže pamäť (rozumej zresetuje talenty) a vy sa tak môžete kedykoľvek zmeniť z obrneného ťažkoodenca na v ržbe zahaleného mága metajúceho firebally. Elegantnejáie je to o to, že môžete nosiť dva sety brnení, ktoré si môžete prehodiť jediným stlačením gombíka. Na tomto mieste má hra veľké plus.



Povolania sú náležite odliáné, inak sa hrajú a inak sa ovládajú. Bojovníci majú áiroký výber jednoručných a obojručných zbraní, nechýbajú ani átíty. Jednotlivé talenty, alebo ak chcete bojové schopnosti, sú potom ápeciálne pre rôzne zbrane. Lučistníci sú majstri v ostrelovaní na dialku a medzi ich schopnosti patrí napríklad vystrelenie viac áípov naraz. Mágovia majú unikátny systém vytvárania kúziel, kde pomocov kariet, predstavujúcich rôzne elementy a efekty, môžete vytvárať prakticky nekonečne veľa kombinácií . Váeobecne však platí, že kto má väčšiu zbraň, odchádza z bojiska ako víťaz. Samotné súboje sú preto dosť jednoduché, akčné a vaáe strategické bunky sa veru príliá nezapotia. ÄOo sa týka vybavenia, hra ponúka zaujímavý systém vylepáovania, kde jednotlivé časti výbavy upgradujete pomocou surovín, ktoré núpak získavate z reciklácie nepotrebných vecí. Výhodu to má tú, že aj zo ápáratka sa po čase môže stať nástroj smrti, nevýhodu zasa tú že budete po celú hru zhromažčovať obrovské kvantá nepotrebného haraburdia, len aby ste ho mohli rozložiť na jednotlivé suroviny. Chcelo by to omnoho elegantnejáí systém obstarávania, prípadne upravovania surovín. Treba spomenúť aj to, že do vybavenia možete vkladať gemy, ktoré ho dokážu čalej vylepáiť.

Bohužiaľ, trocha smutným faktom je, že nech sú možnosti kustomizácie postavy a vybavenia akokoľvek zaujímavé, ak máte aspoň základné znalosti rpg žánru, nemáte čo pokaziť. Príáerky ale aj bossov zväčáa zlikvidujete klasickým â€ohurá na nichâ€? átýlom a ak potrebujete lepáie vybavenie, kúpite ho jednoducho v obchode. Unikátnych predmetov je v hre veľmi málo a popravde, úplne bezproblémov si vystačíte aj so svojím vyupgradovaným a nagemeným ápáratkom.



Počme čalej. Herný svet a questy. Ako nováčik zaćínate v požićaných handrách na maličkom opustenom ostrove, ktorý je niečo ako tréningový plťgroung. Hra vás uvedie do príbehu, zoznámi s postavami dá vám možnosť vyskúáať si jednotlivé povolania. Keč si zapnete mapu sveta určite vás zarazí, aký maličký je átartovací ostrov v porovnaní s tými ostatnými. A skutočne, ostrovy, predstavujúce jednotlivé kapitoly, sú obrovské a naviac každý ladený do iného prostredia a kultúry. Pozriete sa do klasického â€oeuržpskehoâ€? lesíka, do afriku pripomínajúceho kontinentu s nedohľadnými pláňami, do ázijského kontinentu s čzungľou plnou bujnej vegetácie, ale aj do ponurej, močiarnej krajiny ponorenej v hmle. Prostredie je pestré, prepracované, okulahodiace, vždy s vlastnou faunou a flžrou, hráč sa pri prechode do čalA›ej kapitoly teáí, čo nové ho čaká. Znie to dobre v áak ? Pýtate sa kde je háčik. Na mape sveta je akýsi ústredný kontinent, rozlohou najväčA›í, priam trýzniaci hráća tým, čo v sebe ukrýva. Ano nahliadnete doň. Avšak budete sa pohybovať len po maličkej ákvrnke v strede ostrova, ktorá rozlohou môže predstavovať hádam menej ako desatinu. A čo sa nachádza vo zvyánej časti ostrova ? Nič. Je to len klamúci obrázok na mape sveta, ktorý beriem ako nepekný podraz, priam výsmech od vývojárov. Keč sa nahnevaný hráči pýtali čo to má znamenať, Topware sa ohradil tým, že na zvyánej časti ostrova sa nachádzajú multiplayerové mapy. A to je, ako sami určite uznáte, snáč este väčáia somarina. Nebyť tohto podrazu, nebál by som sa povedať, že Two Worlds 2 má jeden z najkrajáích herných svetov v žánri RPG. Ostrovy su inak samozrejme plné dungeonov a tajomstiev a duáa bádateľa nezostane neukojená. Zamrzí však fakt, že do väčáiny dungeonov sa dostanete až potom, ako vezmete prísluáný quest. Netrápte sa pre to hľadaním kľúča k lákavo vzyerajúcim dverám. Kľúč dostanete automaticky pri zobratí questu.



Ostrovy sú samozrejme plné miest, mestečiek a ľučí, ktorí vám s radosťou zaplatia za to, ak ich zbavíte nebezpečnej hávedi, ktorá im nivočí zásoby v pivnici, alebo tyranizuje banníkov v nedalekom dole. Popri takýchto bežných sidequestoch, ktorých je neúrekom však hra ponúka aj úlohy (zväčáa spojené s príbehom), ktoré sú omnoho zaujímavajáie. Zahráte sa na detektíva, dostanete sa do kruhov podsvetia, zabojujete si v aréne, či zažijete romániky. Ako veľké plus považujem to, že vývojári kládli veľký dôraz na mnohé vedľaáie postavy, ktoré robia plnenie úloh skutočne zábavné. A kečže hlavný hrdina je kompletne nahovorený, dialžgy su omnoho pestrejáie a zaujímavejáie. Questy sa samozrejme častokrát dajú plniť viacerými sposobmi a bude na vás, či sa zachováte ako nenapraviteľný dobrák, alebo notorický podliak. Treba zatlieskať aj tomu, že tvorcovia nezabudli aj na humor a popri niektorých podarených dialžgoch sa zasmejete aj na pár questoch, ktoré sú v hre vyložene na to, aby si z hráča vystrelili.



V svete Two Worlds 2 existuju aj tzv. cechy, to jest cech zlodejov, mágov, nekromancerov, bojovníkov a jazdecký cech (dostaneme sa neskôr). Podobne to bolo aj v Oblivione. Pokiaľ však v Oblivione boli questy pre jednotlivé cechy skutočne orientované na danú činnosť, tak v TW2 tomu je práve núpak a sú zdrojom skor tých menej zaujímavých vedľajáích úloh (nájdu sa výnimky ). O nejakom kariérnom postupe v cechu, alebo o ápeciálnych odmenách môžete iba snívať. Aspoň si môžete v átatistikách pozrieť, na koľko percent mate úlohy v jednotlivých cechoch spravené. Horáie je však to – a tým sa dostávame k slovu ktoré tu ešte nepadlo – že niektoré úlohy sa koli BUGOM nedajú splniť a tým ani dokončit na 100% sériu questov pre daný cech (konkrétne cech mágov).

Mimo questenia a vybíjania kadejakej hávede je hra sprestrená aj rôznymi podarenými minihrami. Ak vám dochádzajú peniaze, môžete si v mestách privyrobiť hraním na hudobné nástroje (triafanie do nôt ala guitar hero), okrádaním ničnetuáiacich pocestných, hraním kociek, alebo páčením zámkov (do tohto treba investovať aj talentové body aby bolo možné otvárať komplikovanejáie zámky). Medzi minihry by som zarátal aj jazdu na koni, na plachetnici a alchýmiu. Jazda na koni aj jazda na plachetnici sú perfektne spracované no bohužiaľ, obe obmedzené len na jeden ostrov. Koník sa ovláda originálne a to, ako v reále, bodaním ostrohami do slabín. Tátoá sa rozbehne podľa intenzity mačkania/poháňania, na udržovanie rýchlosti treba systematicky poháňať, no keč to preženiete, tátoá sa nahnevá a milý jazdec urobí salto vpred. S jazdením na koňoch je spojená aj celá seria questov-jazdecký cech. Ašlohy sú to veru zábavné (závody na čas) no je ich málo a váá progress v átatistikách jazdeckého cechu sa po splnení váetkých uloh zastaví na 40-tich percentách. Ak čakáte že na čaláom ostrove sa dočkáte nových závodov a cech splníte na 100 percent, ákaredo sa pletiete. ýiadne čaláie závody niesu, 100 percent sa bohužiaľ splniť nedá. Podobne je na tom aj jazdenie na ločke. Spracované je nádherne. Pomocou kormidla a plachty využívate vietor k tomu, aby ste sa doplavili na vami vytúžené miesto. Originálne, zábavné, no totálne nevyužité. Nedá sa doplaviť vobec nikam, ak nerátam jeden miniostrovček na ktorom mimo pár nepriateľov nieje vôbec nič. V dialke sa síce črtajú obrysy čalekych ostrovov no po doplavení sa do určitej vzdialenosti sa ločka automaticky potopí a vám nezostane nič iné, ako naloadovať save. V manuáli sa dočítate, že smer vetru sa postupne mení, no čo som si stihol váimnúť, nezmenil sa ani raz a ak sa dostanete príliá čaleko od brehu, na zmenu vetra budete čakať márne. Je pre mňa veľkou neznámou, prečo autori tak podarenú vec nedokázali do hry lepáie zakomponovať. ÄOo takto rybárenie na mori ? Ale čert to vezmi, aspoň pár questov mohli spojiť s plachtením. A koda, veľká ákoda.



Alchýmia je užitočným spestrením, kde si pomocou rôznych rastlín ktoré nájdete rásť voľne vo svete mieáate elixir s roznymi účinkami. Podobne ako pri tvorbe kúziel, kombinácií je nespoćetno a môžete do sýtosti experimentovať. Mimo samozrejmých lektvarou na život a na manu sa dajú namixovať aj elixir na silu, mágiu, ale aj neviditeľnosť. Získané recepty sa dajú zapísať vo forme zvitku a potom jednoducho použiť na automatické namixovanie surovín.

So zberom surovín a rôznych predmetov (či už sú to alchymistické prísady alebo suroviny získane z reciklácie zbraní) je však spojená aj jedna veľmi nemilá vec a tou je katastrofálne neprehÄoadný a celkovo zle spravený inventár. Pripravte sa na to, že pred koncom hry, keč budete mať u sebe toho núzaj veľa, sa budete doslova minúty prehrabávať inventárom. Podobne na tom je aj obrazovka s questami. ÄOím viac ich budete mať, tým horáie sa budete orientovať.

Po technickej stránke hre priam niet čo vytknúť. Vyzerá núzaj dobre a niektoré efekty ako napríklad pohupujúce sa vlnky na pláži priam nádherne. Lesy sú plné vegetácie ktorá reaguje na váá pohyb, strieborný mesačný svit (áno, strieda sa čeň a noc) učarí váetkým romantikom a váímavé oko zahliadne žeravé zrnká pahreby , ktoré pri páde z fakle krásne ožiarujú tmavé steny jaskyne. Sluáne sú na tom aj modely a rozhýbanie postáv, na beztvaré karikatúry z Oblivionu môžete bez obáv zabudnúť. Horáie na tom sú však problémy z fyzikou, ku ktorej sa viaže hňeč rada bugov. Exluzívne je, keč váá hrdina s revom skoná po tom, ako spadne z metrovej drevenej krabice. Určite zaujme ápeciálny efekt, keč spiaci pátros po zásahu áípu vystrelí k nebesám, či nosorožec potulujúci sa v korunách stromov. Chýb a chybičiek je v hre bohužial dosť a objavíte ich tým viac, čím čalej v hre postúpite. Na obhajobu treba povedať že to niesu veci, ktoré by doslova ničili hrateľnosť, no k dobru však veru neprispievajú.



No a potom je tu multiplayer, čo je pri tomto žánri celkom unikátna vec. Na multiplayer si treba vytvoriť novú postavu a oproti singleplťeru sú možnoti tvorby oveľa pestrejáie. Mimo vzhľadu je možné si vybrať aj povolanie (postava dostane základné vybavenie pre dané povolanie a bude mať základné talenty), pohlavie a dokonca aj rasu. Postavu si možte spolu s kamarátmi (alebo s náhodnými hráčmi) levelovať v ápeciálnom mode nazvanom adventure, čo je 7 postupne sa sťažujúcich sa levelov-dungeonom, ktorými sa treba jednoducho presekať na koniec. Medzi čaláie mždy patria klasické hry ako deatmatch, alebo arény pre dvoch. Osobitne treba spomenúť veľmi zaujímavý mžd Village, kde sa klasická hra miesi zo stratégiou. Ide o budovanie a zveličovanie dediny a plnenie nejakých tých jednoduchých úkolov pre ustráchaných dedinčanov. ýivot v dedinke plynie v reálnom čase a kaúdých 6 hodín vám pribudne do pokladnice suma peňazí, závislá od toho, ako sa vám darí dedinku zveľačovať. Možete tam samozrejme pozvať aj svojich kamarátov a popýA›iť sa, ako vám to s richtárovaním ide. Zábavka je to veru pekná a na nejakú dobu vám vydrží. Nečakajte však od multiplayeru zázraky, nieje to World of Warcraft. Skôr jedinečný prídavok, ktorý vám môže podstatne predÄožiť hrateľnosť po dohraní singleplťeru.

Takže ako to s tými dvoma tvárami vlastne je. Two Worlds 2 je kvalitná hra, za ktorou je vidieť kusisko poctivej práce. Výborné technické spracovanie, solídna zápletka, výborne navrhnuté úlohy, minihry na spestrenie a zaujímavý multiplayer, ktorý vám hernú dobu predÄoži minimálne na 50-60 hodín (singláč zdoláte v priemere za 30-40). Poľským susedom z Topware však niekde v druhej polovici vývoja akoby začal dochádzať dych a z pravidla platí, že na každé pozitívum tu nájdete aj negatívum a postupom hry budete stále nachádzať nedokončené a polovičaté veci. Hranie Two Worlds 2 je ako večerať pri nádhernom západe slnka, no keč zahryzneťe do sendviča, ústa vám skryví do grimasy, pretože v ňom máte splesnivenú paradajku. Večer vám to zrejme nepokazí, paradajku vypľujete a ústa si opláchnete dobrým vínom, no už to nebude dokonalé. Ak by sa ma niekto opýtal, či Two Worlds 2 odporúčam, máličko by som sa asi zamyslel, ale odpovedal by som áno. Hra koniec koncov ponúka solídnu zábavu a zaujímavé možnosti a to platí o to viac ak ste fanúákom RPG. A dobrých rpg ubúda. Ak však tretí diel (ohlásený na rok 2012) urobí podobný kvalitatívny skok dopredu ako dvojka, tak potom páni, to bude skutočne mäso.